To je otázka, ktorá mi nedala nikdy pokoj. Áno, uznávam, že muži sú fyzicky založení trochu inak, majú to ťažšie v tom, že na nich číha oveľa viac príležitostí vzrušiť sa, ako na ženu.
Kedysi dávno som čítala, ako to príroda v sexuálnom vzťahu medzi mužom a ženou vymyslela. Prvý sa vzruší muž – pohľadom na ženu. Druhá sa vzruší žena – pohľadom na muža, ktorý je vzrušený (samozrejme, pohľadom na ňu, nie pohľadom na inú ženu). Potom nasleduje reakcia muža a následne ženy, atakďalej, priznám sa, záver si už nepamätám. Mužovi teda na vzrušenie stačí pohľad na ženu, žena potrebuje vzrušený pohľad muža na ňu – a povedzme si, čo sa v prírode vidí častejšie? (keďže mimo iného mnohí muži svoje vzrušené pohľady skrývajú)… Možno by som mala so vzrušením rovnaký problém ako chlap, ktorý vidí peknú ženu, keby nejaký/(takmer) hocijaký muž použil pri mojom balení zopár správnych ťahov…
Nikdy mi nešli do hlavy štatistiky o tom, koľko mužov a koľko žien je neverných svojim partnerom. Vždy zneli nejako takto: 80% mužov, 20% žien. Robím niekde chybu, ak uvažujem, že teda existuje malá skupina žien, ktoré sú oveľa promiskuitnejšie ako priemerný chlap? Oproti tomu existuje početná skupina žien, ktoré sú úplne monogamné. Nepredpokladal by človek v tomto prípade normálnejšie rozdelenie a nie akúsi závislosť na prítomnosti či neprítomnosti nejakého génu?
Prijateľnejším sa mi vidí vysvetlenie, že muži to s počtom svojich skúseností zvyknú prehánať a ženy naopak, zatĺkajú. Podporuje to aj zistenie, že každé druhé až tretie dieťa nevychováva jeho biologický otec. A tu nejde o to, že si žena raz za život „užije“ mimo zväzku. Tu ide o to, že si „užije“ s tým následkom, že otehotnie.
V jednej debate som si prečítala názor diskutujúcej, že muži utekajú zo zabehnutého (a podľa ženy fungujúceho) vzťahu preto, lebo hľadajú bezprostrednosť, menej pravidiel a stereotypu, a živelnosť. Ale možno túto bezprostrednosť hľadajú aj ženy. Len sa v živote a vo vzťahu, jedni aj druhí, správajú presne tak, ako pri vypĺňaní dotazníka. Ženy v záujme rodiny a zachovania si zabehnutých materiálnych výhod vo vzťahu zotrvávajú a zatĺkajú, muži situáciu riešia tým, že si nájdu milenku/y a netaja sa s tým. Nespokojné sú však obe skupiny rovnako. Čo myslíte?
Na záver sa mi žiada dodať ešte niečo: veľa vecí v živote by bolo krajších a ľudia by boli šťastnejší, ak by boli k sebe úprimnejší…